Svojpomoc pri ochrane práva

Medzi základné ľudské práva patrí aj právo na ochranu vlastných práv. Okrem iných prostriedkov Občiansky zákonník upravuje aj svojpomoc pri ochrane práva. Podľa § 6 „Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť“ (Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 6). Predmetné ustanovenie vychádza zo všeobecnej zásady, podľa ktorej: „svojpomoc je možná tam, kde sa nedá účinne dovolať pomoci zo strany verejnej moci“ (FEKETE, Imrich. 2011. Občiansky zákonník. Veľký komentár. 1. diel. Bratislava: Eurokódex, 1288 s. ISBN 978-80-89447-50-3, 73 s). Svojpomoc je limitovaná, možno ju použiť len v nevyhnutnej miere, nakoľko ochrana subjektívnych práv je zabezpečovaná primárne povolanými štátnymi orgánmi.

Svojpomocná ochrana práva spočíva v tom, že vo výnimočných prípadoch môže na svojich právach ohrozený subjekt sám vlastnou mocou a silou odvracať primeraným spôsobom zákonom nedovolený zásah, ktorý v danom okamihu bezprostredne ohrozuje jeho práva a za situácie, že by právna ochrana poskytovaná príslušným štátnym orgánom prišla neskoro. Ustanovenie § 6 Občianskeho zákonníka pojednáva o dovolenej obrannej svojpomoci, ktorá vedie k nadobudnutia svojho práva za podmienky predchádzajúceho trvania pokojného stavu v tomto práve.

• Podmienky pre uplatnenie svojpomoci
• Kedy nejde o svojpomoc?
• Osobitné prípady svojpomoci
• Krajná núdza
• Nutná obrana

Podmienky uplatnenia svojpomoci

Zákon ustanovuje presné podmienky, za ktorých je svojpomoc dovolená, a to „že musí ísť neoprávnený zásah, právo bolo bezprostredne neoprávneným zásahom ohrozené, svojpomoc musí byť vykonaná primeraným spôsobom, svojpomoc je potrebné vykonať osobne“ (FEKETE, Imrich. 2011. Občiansky zákonník. Veľký komentár. 1. diel. Bratislava: Eurokódex, 1288 s. ISBN 978-80-89447-50-3, 74 s).

Bezprostrednosť sa vykladá tak, že zásah sa pripravuje alebo už nastal. Po dlhšom časovom období už nemožno hovoriť o bezprostrednom zásahu alebo ak zásah nastal ale nehrozí jeho opakovanie.

Kedy nejde o svojpomoc pri ochrane práva

Svojpomoc pri ochrane práva právny poriadok vylučuje, ak by bola použitá proti oprávnenému zásahu do subjektívnych práv. Ako napr. v prípade výkonu rozhodnutia. K neoprávnenému zásahu dochádza vtedy, ak je takýto zásah v rozpore so zákonom. O takýto zásah nejde napr. pri vstupe na pozemok v stave núdze).

Ohrozený subjekt môže len primeraným spôsobom odvracať zásah sám svojou mocou a silou, príp. tak môže urobiť zákonný zástupca ohrozeného. Tretia osoba však nemôže použiť svojpomoc v prospech ohrozeného, aj keď sa napr. nachádza na pozemku v čase zásahu. Za neprimeranú svojpomoc sa považuje stav, ak dôjde k hrubému nepomeru medzi ujmou, ktorá hrozila a ujmou, ktorá vznikla pri odvracaní zásahu do práv ohrozeného. Svojpomoc, ktorá nespĺňa základné podmienky na jej použitie, zakladá právnu zodpovednosť toho, kto sa takejto nedovolenej svojpomoci dopustil v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka.

Pri ochrane vlastníckeho práva je tiež možné uplatniť svojpomoc. Napr. ak ide o bezprostredne hroziace nebezpečenstvo odcudzenia alebo poškodenia veci. Pri odvrátení hroziaceho zásahu však vlastník veci nemôže spôsobiť väčšiu škodu ako hrozí.

Osobitné prípady svojpomoci pri ochrane práva

Medzi osobitné prípady, t. j. špeciálne upravenú svojpomoc zaraďujeme aj ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia je svojpomoc možné použiť pri odstraňovaní podrastov a previsov presahujúcich zo susedovho pozemku. Ide o oprávnenie trvalé, avšak za splnenia dvoch podmienok, a to vhodného ročného obdobia a podmienky šetrného odstraňovania.

Taktiež je možné použiť svojpomoc aj pri vyhnaní alebo uväznení zvieraťa, ktoré vniklo na susedov pozemok, ak to bolo nutné. Napr. ak hrozí útok zo strany takéhoto zvieraťa na človeka alebo iné zvieratá).  Zviera však po zajatí treba vydať vlastníkovi, hneď ako je to možné. Držanie zvieraťa vo vlastníctve suseda je zásahom do vlastníckeho práva.

Svojpomoc by bola neprimeraná aj v prípade, ak by susedove zviera pri vniknutí na pozemok ohrozený zabil. V takomto prípade by išlo o protiprávne konanie. Výnimkou by bolo, ak by boli splnené podmienky vylučujúce protiprávnosť takéhoto konania. V zmysle ustanovenia § 418 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: „Kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku“ (Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 418 ods. 1 a 2).

Krajná núdza

§ 418 ods. 1 Občianskeho zákonníka pojednáva o krajnej núdzi, kedy je vylúčená zodpovednosť konajúceho v prípade splnenia zákonných podmienok. Ide o prípad, kedy osoba, či už fyzická alebo právnická osoba odvracia priamo hroziace nebezpečenstvo (akékoľvek hroziace nebezpečenstvo bez ohľadu na jeho pôvod napr. povodeň, zemetrasenie a pod.) alebo  udalosť iného charakteru (napr. útok zvieraťa alebo taktiež útok človeka pokiaľ nejde o útok, proti ktorému prichádza do úvahy nutná obrana).

Ďalšou podmienkou je, že nebezpečenstvo nevyvolal sám konajúci v krajnej núdzi. V poslednom rade musí ísť o také nebezpečenstvo, ktoré za daných okolností nie je možné odvrátiť inak, napríklad útekom  a následok spôsobený v krajnej núdzi musí byť menej závažný než ten, ktorý hrozil (zásada proporcionality).

Podmienky musia byť splnené kumulatívne, inak konajúci zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Pri splnení podmienok krajnej núdze môže zakročiť komu hrozí škoda, ale aj iná osoba. Ak zakročil ten, komu škoda hrozila, ide o tzv. sebaobranu v krajnej núdzi, ak zakročila cudzia osoba na odvrátenie hroziacej škody, ide o tzv. pomoc v krajnej núdzi.

V Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSR ze 16. 8. 1971 sp. zn. 3 Tz 54/71 (R 26/1972) súd ku krajnej núdzi uviedol, že „Při posuzování krajní nouze není na rozdíl od nutné obrany rozhodující přiměřenost či nepřiměřenost způsobu odvrácení hrozícího nebezpečí. Rozhodující pro hodnocení vybočení z mezí krajní nouze je, bylo-li toto nebezpečí možno odvrátit jinak, nebo zda způsobený následek je zřejmě stejně závažný nebo ještě závažnější než ten, který hrozil. Při hodnocení, zda nebezpečí bylo možno odvrátit jinak, je třeba brát v úvahu jen ty možnosti obviněného, kterými bylo možno odvrátit nebezpečí včas, t. j. ještě před porušením zájmu chráněného trestním zákonem, kterému nebezpečí hrozilo“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3 Tz 54/71 (R 26/1972) zo dňa 16. 8. 1971).

Nutná obrana

§ 418 ods. 2 Občianskeho zákonníka pojednáva o nutnej obrane. K vylúčeniu zodpovednosti za škodu taktiež dochádza až po splnení podmienok uvedených v zákone. Musí ísť o obranné konanie proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. Nejde o prípad, kedy útok ešte nehrozí alebo útok už skončil. Druhou podmienkou je, že ide o útok človeka. Pri útoku zvieraťa sa útok odvracia podľa podmienok krajnej núdze okrem prípadu, že by zviera bolo použité ako zbraň človekom a na základe jeho pokynov by došlo k útoku, vtedy ide o nutnú obranu. Treťou podmienkou je, že obrana nesmie byť neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku.

Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že pri nutnej obrane sa nevyžaduje primeranosť obrany v zmysle zásady proporcionality, ktorá sa vyžaduje pri krajnej núdzi. V nutnej obrane je oprávnený subjekt, voči ktorému útok smeruje (tzv. sebaobrana) alebo  aj o subjekt, ktorý vystupuje v záujme obrany iného subjektu (tzv. pomoc v nutnej obrane).

Prečítajte si aj:

Žaloba na odvrátenie hroziacej škody

Ako podať návrh na dodatočné konanie o dedičstve?

---

---