V článku približujeme vylúčenie oprávnenej osoby z hľadiska právnej úpravy ako aj aktuálneho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „NS SR“).
Register partnerov verejného sektora
Právna úprava vo vzťahu k registru partnerove verejného sektora je obsiahnutá v zákone č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o RPVS“). Upravuje, kto je partnerom verejného sektora, proces zápisu do registra partnerov verejného sektora (ďalej ako „RPVS“), kto je oprávnenou osobou, ako aj situácie, kedy je oprávnená osoba vylúčená.
Návrh na zápis údajov do registra partnerov verejného sektora, ako aj návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov podáva za partnera verejného sektora oprávnená osoba. Partner verejného sektora je zo zákona povinný poskytnúť oprávnenej osobe súčinnosť.
Zápis do Registra partnerov verejného sektora vám zabezpečíme už od 150 EUR. Zabezpečíme aj zápis zmien v Registri partnerov verejného sektora, overenie identifikácie partnera verejného sektora a iné súvisiace služby. Cenovú ponuku pripravíme na mieru. Prečítajte si, ako pri zabezpečení zápisu postupujeme.
Oprávnená osoba
Podľa § 2 ods. 1, písm. c) zákona o RPVS je oprávnenou osobou:
- advokát,
- notár,
- banka,
- audítor,
- daňový poradca
ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky a ktorí sa na základe písomnej dohody zaviazali plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora, alebo zahraničná osoba oprávnená na území Slovenskej republiky vykonávať rovnaký predmet činnosti ako oprávnené osoby uvedené vyššie, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnený svoj podnik alebo svoju organizačnú zložku a ktorá sa na základe písomnej dohody zaviazala plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora.
Vylúčenie oprávnenej osoby
Zákon o RPVS upravuje aj situácie, kedy je oprávnená osoba z uskutočňovania úkonov v zmysle zákona o RPVS vylúčená.
Podľa § 19 zákona o RPVS, oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak:
- je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby,
- konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba,
- má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora; vzťahom, ktorý by mohol spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, nie je vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby pri výkone jej činnosti podľa osobitných predpisov.
Prílohou k návrhu na zápis je aj vyhlásenie oprávnenej osoby, že nemá vzťah k partnerovi verejného sektora a písomná dohoda o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora.
Vylúčenie oprávnenej osoby kvôli vzťahu s KÚV partnera verejného sektora
Dňa 31. januára 2024 senát obchodnoprávneho kolégia NS SR v nadväznosti na predchádzajúce rozhodnutie NS SR zo dňa 25.10.2023 sp. zn. 5Obdo/19/2022, uznesením rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. 3Obdo/61/2022.
V predmetnom súdnom konaní NS SR posudzoval právnu otázku, či má byť oprávnená osoba vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona o RPVS v prípade, ak je vo vzťahu s konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, ktorému poskytuje službu oprávnenej osoby, hoci zákon o RPVS takýto dôvod vylúčenia výslovne nezakotvuje.
Vo vzťahu k uvedenej právnej otázke senát obchodnoprávneho kolégia NS SR formuloval záver, že „za vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, ktorý v zmysle § 19 písm. c) zákona o RPVS predstavuje pre oprávnenú osobu prekážku vykonávania úkonov podľa zákona o RPVS, je možné považovať aj vzťah oprávnenej osoby a konečného užívateľa výhod, a to za predpokladu, že jeho kvalita a intenzita spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby.“
NS SR ďalej uvádza, že v súvislosti s posudzovaním kvality vzťahu oprávnenej osoby „je potrebné posudzovať, či konkrétna forma vzťahu vzhľadom na jeho vnútorné vlastnosti, môže spochybňovať nestrannosť oprávnenej osoby, a to v podobe napríklad ekonomickej závislosti, emočnej blízkosti alebo vzťahov nadriadenosti a podriadenosti. Pri intenzite vzťahu sa berie do úvahy, či pri zistenej forme vzťahu sú tieto vnútorné vlastnosti vo všeobecnosti natoľko prítomné, že môžu spochybňovať nestrannosť oprávnenej osoby.“
V zmysle uvedených kritérií podľa NS SR len samotná nepriama účasť spoločníka a konateľa oprávnenej osoby s konečným užívateľom výhod v tretej obchodnej spoločnosti nemusí sama o sebe zakladať taký vzťah, ktorý v zmysle § 19 písm. c) zákona o RPVS spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby.
Zaujímavé tiež je, že v predmetnom uznesení NS SR tiež uvádza, že za formu vzťahu, ktorá by mohla spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, však nie je možné považovať výkon činnosti advokáta, daňového poradcu alebo inej činnosti vykonávanej oprávnenou osobou podľa osobitných predpisov.