Verejný ochranca práv (známy tiež pod pojmom ombudsman) je nezávislý orgán Slovenskej republiky. Chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore so slovenským právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu.
Rozsah a spôsob, ako je verejný ochranca práv oprávnený konať upravuje zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv.
Podnet verejnému ochrancovi práv
Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej moci boli porušené základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Môže to byť fyzická osoba, právnická osoba, občan SR aj cudzinec.
Ako sa dá podať podnet verejnému ochrancovi práv?
Podnet môžete podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou na adresu podnet@vop.gov.sk. Podnet môžete podať aj prostredníctvom kontaktného formuláru na webovom sídle verejného ochranu práv.
Čo má podnet verejnému ochrancovi práv obsahovať?
Z podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej moci smeruje a čoho sa podávateľ podnetu domáha.
Do podnetu odporúčame uviesť aj kontaktné údaje. Pokiaľ podnet podáva iná osoba, ako osoba, ktorej sa podnet týka, tak musí doložiť aj plnú moc alebo súhlas dotknutej osoby.
Ak podnet nemá predpísané náležitosti, verejný ochranca práv bezodkladne vyzve podávateľa podnetu, aby neúplný alebo nejasný podnet doplnil alebo spresnil. Na opravu určí verejný ochranca práv lehotu, avšak nie menej ako sedem dní. Verejný ochranca práv taktiež podávateľa podnetu poučí o tom, ako treba doplnenie alebo spresnenie urobiť.
Ak podávateľ podnetu napriek výzve verejného ochrancu práv v určenej lehote podnet nedoplní alebo nespresní a vo vybavovaní podnetu nemožno pre tento nedostatok pokračovať, verejný ochranca práv podnet odloží. O týchto následkoch musí podávateľa podnetu poučiť. Ak si adresát nevyzdvihne výzvu podľa prvej vety do troch dní od jej uloženia na pošte, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V prípade, ak v podnete podávateľ uvedie len adresu na elektronickú poštu, výzva podľa prvej vety sa považuje za doručenú uplynutím troch dní odo dňa jej odoslania, aj keď sa adresát o nej nedozvedel.
Fyzické osoby môžu v styku s verejným ochrancom práv používať svoj materinský jazyk. Náklady na preklady alebo tlmočenie znáša štát.
Utajenie totožnosti podávateľa podnetu
Ak podávateľ podnetu požiada verejného ochrancu práv o utajenie jeho totožnosti, alebo ak je jej utajenie v záujme vybavenia podnetu, pri vybavovaní podnetu sa postupuje len na základe odpisu podnetu, v ktorom sa neuvádzajú osobné údaje.
Každý zúčastnený na vybavovaní podnetu, komu je totožnosť podávateľa podnetu známa, je povinný o nej zachovať mlčanlivosť.
Ak podávateľ podnetu požiadal o utajenie svojej totožnosti, ale charakter podnetu neumožňuje jeho vybavenie bez uvedenia niektorého z osobných údajov, treba ho o tom bezodkladne upovedomiť. Zároveň ho treba upozorniť, že vo vybavovaní podnetu sa bude pokračovať len vtedy, ak v určenej lehote písomne udelí súhlas s uvedením určitého potrebného údaja o svojej osobe.
Anonymný podnet verejnému ochrancovi práv
Verejnému ochrancovi práv môžete podať aj anonymný podnet. Anonymný je podnet, v ktorom podávateľ neuvádza svoje meno, priezvisko a adresu, resp. u právnickej osoby názov a sídlo). Anonymný podnet verejný ochranca práv môže, ale nie je povinný vybaviť.
Oznámenie informácií alebo podanie podnetu verejnému ochrancovi práv nesmie byť oznamovateľovi alebo jemu blízkej osobe na ujmu.
Preverenie podnetu verejnému ochrancovi práv
Ombudsman koná na základe podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo z vlastnej iniciatívy.
Verejný ochranca práv podnet odloží, ak:
- vec, ktorej sa podnet týka, nepatrí do jeho pôsobnosti,
- vec, ktorej sa podnet týka, prejednáva súd a nejde o prieťahy v konaní alebo ak už súd vo veci rozhodol,
- vec, ktorej sa podnet týka, preskúmava prokuratúra, alebo vec, ktorej sa podnet týka, už prokuratúra preskúmala,
- vo veci, ktorej sa podnet týka, koná alebo rozhoduje príslušný orgán verejnej moci, ktorý nepatrí do pôsobnosti verejného ochrancu práv, alebo o veci, ktorej sa podnet týka, už rozhodol príslušný orgán verejnej moci, ktorý nepatrí do pôsobnosti verejného ochrancu práv,
- podávateľ podnetu vezme svoj podnet späť alebo oznámi, že netrvá na ďalšom preskúmavaní, alebo
- potrebné náležitosti podnetu uvedené vyššie neboli doplnené alebo spresnené v určenej lehote.
Verejný ochranca práv môže (ale nemusí) podnet odložiť, ak zistí, že:
- sa podnet netýka osoby, ktorá ho podala, pokiaľ nepredložila písomný súhlas dotknutej osoby na podanie podnetu alebo písomné plnomocenstvo vo veci,
- od opatrenia alebo udalosti, ktorých sa podnet týka, uplynul v deň doručenia podnetu čas dlhší ako tri roky,
- podnet je zjavne neopodstatnený,
- podnet je anonymný,
- ide o podnet vo veci, ktorú už verejný ochranca práv vybavil a opakovaný podnet neobsahuje nové skutočnosti,
- vo veci, ktorej sa podnet týka, koná alebo konal komisár pre deti alebo komisár pre osoby so zdravotným postihnutím.
O odložení podnetu a dôvodoch jeho odloženia verejný ochranca práv upovedomí podávateľa podnetu, pokiaľ nejde o anonymný podnet.
Oprávnenia verejného ochrancu práv
Pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený:
- vstupovať do objektov orgánov verejnej moci a do objektov, kde sa nachádzajú zariadenia a miesta na ktorých dochádza k obmedzeniu osobnej slobody aj bez predchádzajúceho oznámenia,
- vyžadovať od orgánu verejnej moci, aby mu poskytol potrebné spisy a doklady, ako aj vysvetlenie k veci, ktorej sa podnet týka, a to aj v prípade, ak osobitný predpis obmedzuje právo nahliadať do spisov len pre vymedzený okruh subjektov,
- klásť otázky zamestnancom orgánu verejnej moci,
- hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb s osobami, ktoré sú zaistené v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, detencia, ústavné liečenie alebo ústavná výchova a v celách policajného zaistenia, ako aj v iných priestoroch, kde je obmedzená ich osobná sloboda.
Orgány verejnej moci sú povinné na žiadosť verejného ochrancu práv:
- poskytnúť mu informácie a vysvetlenia,
- umožniť mu nahliadnutie do spisu alebo požičať mu spis,
- predložiť mu písomné stanovisko ku skutkovým a k právnym otázkam,
- vysporiadať sa s dôkazmi, ktoré navrhne,
- vysporiadať sa s opatreniami, ktoré navrhne,
- vykonať opatrenia, ktoré navrhne v prípade ich nečinnosti, ak vykonanie takých opatrení vyplýva zo zákona alebo z iného všeobecne záväzného predpisu,
- umožniť mu prítomnosť na ústnom prejednávaní a klásť účastníkom konania a osobám zúčastneným na prejednávaní otázky.
Ak nie je preukázané porušenie ľudských práv
Ak výsledkami vybavenia podnetu nie je preukázané porušenie základných práv a slobôd, verejný ochranca práv písomne o tom upovedomí podávateľa podnetu a orgán verejnej moci, proti ktorého postupu, rozhodovaniu alebo nečinnosti podnet smeruje.
Ak je preukázané porušenie ľudských práv
Pokiaľ výsledkami vybavenia podnetu je preukázané porušenie základných práv a slobôd, verejný ochranca práv oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení orgánu verejnej moci, proti ktorého postupu, rozhodovaniu alebo nečinnosti podnet smeruje.
Orgán verejnej moci je povinný do 20 dní odo dňa doručenia výzvy na prijatie opatrení oznámiť verejnému ochrancovi práv svoje stanovisko k výsledkom vybavenia podnetu a prijaté opatrenia.
Ak verejný ochranca práv nesúhlasí so stanoviskom orgánu verejnej moci alebo ak prijaté opatrenia považuje za nedostatočné, vyrozumie o tom orgán nadriadený orgánu verejnej moci, proti ktorému podnet smeruje, a ak takého orgánu niet, vládu Slovenskej republiky.
Nadriadený orgán verejnej moci, proti ktorému podnet smeruje, (alebo vláda, ak takýto orgán neexistuje) sú povinní oznámiť verejnému ochrancovi práv do 20 dní odo dňa doručenia jeho vyrozumenia opatrenia, ktoré vo veci prijali.
Ak verejný ochranca práv považuje takéto opatrenia za nedostatočné, oznámi túto skutočnosť národnej rade alebo ňou poverenému orgánu.