Prípad Leistritz AG proti LH sa týka výkladu a platnosti čl. 38 ods. 3 druhej vety GDPR. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Leistritz AG a LH, ktorá v tejto spoločnosti vykonávala funkciu zodpovednej osoby, vo veci ukončenia jej pracovnej zmluvy z dôvodu reorganizácie služieb v spoločnosti.
Súdny dvor rozhodol nasledovne:
„Článok 38 ods. 3 druhá veta nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ môžu prepustiť zodpovednú osobu, ktorá je jeho zamestnancom, len zo závažného dôvodu, aj keď prepustenie nesúvisí s výkonom úloh tejto zodpovednej osoby, pokiaľ takáto právna úprava neohrozí dosiahnutie cieľov tohto nariadenia.“