Preskočiť na obsah

[2023] Advokát alebo právnik?

Pri výkone povolania, ale aj v iných situáciách sa často stretávame s tým, že laická verejnosť nerozlišuje medzi tým, kto je advokát a kto je právnik. V článku si preto priblížime, v čom je rozdiel, keď je niekto advokát alebo právnik a prečo je dobré o týchto rozdieloch vedieť. Dozviete sa:

Kto je právnik?

Právnik je oproti advokátovi širší pojem. Kým každý advokát je právnik, nie každý právnik je aj advokát. Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že pojmom právnik môžeme označiť kohokoľvek, kto absolvoval štúdium práva.

Absolvovanie druhého stupňa vysokoškolského štúdia v odbore právo na právnickej fakulte je jednou z podmienok pre možnosť realizácie v typicky právnických povolaniach, ako advokát, sudca, notár, prokurátor alebo exekútor.

Okrem týchto právnických pozícií však mnohí právnici pracujú napr. ako firemní právnici alebo na rôznych pozíciách v štátnej správe.

Mgr. alebo JUDr.?

Častý omyl, s ktorým sa stretávame je, že pokiaľ má právnik titul JUDr. znamená to, že je napr. advokát alebo sudca. Ale pokiaľ má „iba“ titul Mgr. môže byť „iba“ koncipient, súdny úradník alebo má ešte nedokončené právnické vzdelanie.

Nie je to pravda. Absolvent druhého stupňa vysokoškolského vzdelania v odbore právo na právnickej fakulte na Slovenku získava titul Mgr. Titul JUDr. je možné získať s už ukončeným druhým stupňom vysokoškolského vzdelania na základe vykonania rigoróznej skúšky a obhájenia rigoróznej práce.

Ak má teda niekto „iba“ titul Mgr., má riadne ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Samozrejme, za predpokladu splnenia ďalších zákonných podmienok, môže vykonávať funkciu sudcu, poskytovať právne služby ako advokát atď.

Na druhej strane, pokiaľ má niekto titul JUDr., neznamená to automaticky, že spĺňa všetky podmienky pre výkon funkcie sudcu alebo že má oprávnenie poskytovať právne služby ako advokát. Dokonca to ani nemusí znamenať, že je právnik, keďže takéto rigorózne konanie je možné absolvovať aj na Akadémii policajného zboru.

Kto je teda advokát?

To, kto je advokát je vymedzené v zákone č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o advokácii“).

Podľa § 2 zákona o advokácii je advokát ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa zákona o advokácii.

Zákon o advokácii okrem iného upravuje podmienky pre zápis do zoznamu advokátov.

Podmienky zápisu do zoznamu advokátov

Slovenská advokátska komora zapíše do zoznamu advokátov žiadateľa, ktorý:

  • je plne spôsobilý na právne úkony,
  • získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v študijnom odbore právo,
  • získal najmenej trojročnú prax ako advokátsky koncipient s minimálnymi obsahovými nárokmi podľa § 62a zákona o advokácii (pričom priebeh praxe sa preukazuje výkazom praxe),
  • absolvoval vzdelávanie v rozsahu a za podmienok určených stavovským predpisom komory,
  • zložil advokátsku skúšku,
  • je bezúhonný a spoľahlivý,
  • nemá právoplatne uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov alebo disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov,
  • nemá uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu komerčných právnikov, disciplinárne opatrenie zbavenie notárskeho úradu, disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu exekútorského úradu, disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu funkcie prokurátora alebo disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu podľa osobitných predpisov,
  • nie je v čase zápisu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej, umeleckej alebo športovej činnosti, činnosti člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania (pričom o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania rozhoduje SAK),
  • splnil si zákonné povinnosti (oznámil komore adresu sídla, uzavrel poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom funkcie a preukázal to komore, oznámil komore spôsob, akým bude vykonávať advokáciu a skutočnosti nevyhnutné na vedenie zoznamu advokátov),
  • zložil advokátsky sľub.

Podmienky v niektorých prípadoch

Slovenská advokátska komora zapíše do zoznamu advokátov aj profesorov a docentov vysokých škôl v odbore právo. Na nich sa časť podmienok, ktoré sme vymenovali nevzťahuje.

Okrem toto Slovenská advokátska komora uzná odbornú justičnú skúšku, notársku skúšku alebo prokurátorskú skúšku vykonanú na území Slovenskej republiky za advokátsku skúšku. Môže tiež za advokátsku skúšku uznať aj inú právnu skúšku vykonanú na území Slovenskej republiky.

Slovenská advokátska komora započíta do praxe advokátskeho koncipienta prax sudcu, prokurátora, asistenta sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Alebo prax asistenta sudcu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, vyššieho súdneho úradníka, justičného čakateľa, právneho čakateľa prokuratúry a notársku prax. Slovenská advokátska komora môže do praxe advokátskeho koncipienta započítať v rozsahu maximálne dvoch rokov aj inú právnu prax. Podmienkou je, aby ňou advokátsky koncipient získal skúsenosti potrebné na výkon činnosti advokáta. Podmienky započítania inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta určí interný predpis komory.

Výkon advokácie

Zákon o advokácii vymedzuje aj to, čo je výkon advokácie. Výkon advokácie je:

  • zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi,
  • obhajoba v trestnom konaní,
  • poskytovanie právnych rád,
  • spisovanie listín o právnych úkonoch,
  • spracúvanie právnych rozborov,
  • správa majetku klientov a
  • ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).

Právne služby sú oprávnení poskytovať iba advokáti (s výnimkou služieb, ktoré sú zo zákona oprávnené poskytovať iné subjekty, ako notári, daňoví poradcovia a audítori, patentoví zástupcovia, mediátori a podobne).

Pokiaľ právne služby poskytuje niekto, kto nie je advokát, ide o tzv. pokútnictvo. V niektorých prípadoch môže ísť aj o trestný čin neoprávnené podnikanie.

Advokát a firemný právnik

Možno si teraz poviete, že niektoré z právnych služieb vykonávajú aj podnikoví / firemní právnici. Napr. poskytovanie právnych rád, spracúvanie právnych rozborov a i. Hlavný rozdiel je však v tom, že podnikový / firemný právnik takéto služby poskytuje iba pre svojho zamestnávateľa v rámci svojho zamestnania. Iba advokát je však takého služby oprávnený poskytovať ako podnikateľ pre rôznych klientov.

Prečo si najať advokáta?

V posledných rokoch na internete výrazne stúpa počet ponúk rôznych právnych služieb so strany pokútnikov. Často ide napr. o služby, ako založenie spoločnosti, ohlásenie živnosti, zmeny v obchodných spoločnostiach, vypracovanie všeobecných obchodných podmienok, vybavenie rôznych povolení atď.

Ak si chcete byť istý, že Vám tieto služby poskytne subjekt, ktorý má na to zákonné oprávnenie, preverte si, či je uvedený v zozname advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Služby by ste si mali objednať od advokáta  aj preto:

  • aby ste si neobjednali služby od poskytovateľa, ktorý služby poskytuje nezákonne,
  • každý advokát má poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom funkcie,
  • advokát musí okrem absolvovania vysokoškolského vzdelania v odbore právo absolvovať aj vzdelávanie organizované Slovenskou advokátskou komorou, koncipientskú alebo inú uznateľnú prax v trvaní najmenej troch rokov a náročnú advokátsku skúšku,
  • každý advokát je viazaný zákonom o advokácii, stavovskými predpismi (ktoré upravujú napr. povinnosť mlčanlivosti, spôsob informovania o výške odmeny, nezávislosť advokáta, prípady, kedy je advokát povinný odmietnuť poskytnutie služby, zastupovanie advokáta atď.),
  • každý advokát podlieha disciplinárnej právomoci Slovenskej advokátskej komory, ktorá dbá na ochranu spotrebiteľov právnych služieb.

Prečítajte si aj:

Odmena advokáta a kedy sa oplatí najať advokáta

LAWYEREX Romania

Nie je možné kopírovať obsah tejto stránky.